Láska Saint Laurenta k Maroku bola veľmi silná. Návrhár prvýkrát navštívil krajinu v roku 1966 a so svojím partnerom Pierre Bergéom kúpil dom v Marakeši. Módne duo spolu so svojimi priateľmi využívali tento dom ako letné sídlo.Saint Laurent a Bergé boli silným módnym párom 20. storočia. Po smrti Saint Laurenta v roku 2008 sa Bergé venoval zabezpečeniu svojho dedičstva. Jeho posledný čin pred jeho smrťou v septembri, bolo sprevádzanie výstavby dvoch múzeí v Paríži a Marakeši.V sedemdesiatych rokoch si Saint Laurent a Berge kúpili väčší dom v Marrakeši a to Vilu Oasis, ktorá bola napojená na záhradu Jardin Majorelle. Duo zrekonštruovalo pozemky a miesto sa neskôr stalo múzeom. Jasné modré prevedenie domu a divoké rastliny na záhrade očaria návštevníkov až dodnes. Pamätník dizajnéra je v areáli záhrady, ktorá sa nachádza na ulici, ktorá bola na jeho počesť premenovaná na Rue Yves Saint Laurent.
V súčasnosti je v tomto areáli novootvorené múzeum, ktoré je prvým múzeom módy v Afrike s rozlohou 4 000 metrov.V múzeu sa nachádzajú stále a dočasné výstavné priestory, výskumná knižnica s viac ako 6 000 zväzkami, sála so 130 miestami, kníhkupectvo a kaviareň.
Navyše v múzeu sa nachádza archív a laboratórium na uchovávanie a údržbu časti rozsiahlej zbierky odevov, doplnkov Saint Laurenta a kresieb, ktoré namaľoval Pierre Bergé. Múzeum sa nachádza na ulici Yves Saint Laurent, vedľa Jardin Majorelle – botanickej záhrady o rozlohe 12 árov, ktorá predtým patrila umelcovi Jacquesmu Majorellemu, ale v 80. rokoch ho kúpil a obnovil Saint Laurent a Bergé.
Táto budova bola navrhnutá architektmi zo štúdia KO. Múzeum Saint Laurent v Marakeši je navrhnuté tak, aby odzrkadľovalo krivky dizajnérskej práce. Jeho exteriér zahŕňa murivo z terakoty navrhnuté tak, aby pripomínalo tkaninu, ako aj zakrivené zväzky, o ktorých francúzski architekti hovorili ako o “postupnosti jemných a odvážnych foriem, ktoré charakterizovali diela Yves Saint Laurenta” .
Na rozdiel od exteriéru, vstupná hala múzea má hladké biele steny, ktoré sú navrhnuté tak, aby v nás vyvolali pocit výstelky sametovej bundy. Monochromatické vitráže, ktoré sa pohybujú okolo zakrivenej steny vestibulu, sú inšpirované tradičným farebným sklom v marockom štýle.
Modely na výstave sú podsadené čiernymi lakovanými stenami, na ktorých sa premieta audiovizuálna prezentácia. Prezentácia spája písané a hovorené slová, fotografie, rozhovory, hudbu a filmové výňatky, ktoré charakterizujú vystavené odevy.
Architekt Christophe Martin taktiež navrhol kníhkupectvo múzea, ktoré je lemované lakovaným jantárovým regálom – rovnakej farby ako fľaša parfumu Opium od Saint Laurent.Tradičné marocké materiály – ako sú glazúrované tehly, dlaždice, žula, vavrínové vetvy a dub sú súčasťou iných častí, vrátane kaviarne, knižnice, schodiska, nádvoria a chodieb.
Auditorium so 130 sedadlami, obložené dubom, predstaví návštevníkom program filmov, módnych prehliadok a dokumentárnych filmov.
V súčasnosti dočasný výstavný priestor múzea tvorí prehliadka 30 umeleckých diel Jacquesa Majorelle, ktoré boli požičané súkromnými a inštitucionálnymi marockými zbierkami. Francúzsky dizajnér Philippe Apeloig, ktorý v roku 2010 navrhol plagát pre retrospektívu Yves Saint Laurent na Petit Palais v Paríži, vytvoril vizuálnu identitu múzea.
Návrhár interiérov Yves Taralon navrhol 75-miestnu kaviareň múzea, ktorá obsahuje svetlé drevo, omietkové svietidlá, biely mramor a prútený nábytok s kanárskym žltým čalúnením.
